Doprava

Strava

Typ zájazdu Poznávacie zájazdy, Pútnické zájazdy

Kód zájazdu1151127

Cena od 0.00 €

Organizátor zájazdu

0 termínov vyhovujúcich filtru

Termín

Dĺžka pobytu

Cena

Doprava

Odjazd

 

Slovensko - púť po najvýznamnejších pútnických miestach


Program  zájazdu:

1.deň:

odchod z Bratislavy z Hlavnej železničnej stanice ráno o 7.00 hod.
Marianka, Bazilika Narodenia Panny Márie
Šaštín – Stráže, Národná Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
Trnava – Bazilika sv. Mikuláša
Skalka pri Trenčíne, Pútnický chrám svätých Andreja Svorada a Beňadika
Ubytovanie: hotel Garni v Považskej Bystrici, večera o 19.45 hod.

2.deň:

po raňajkách odchod o 7.40 hod.
Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva, Butkov
Turzovka – Hora Živčáková
Ubytovanie Svit, Formačné centrum Skala, večera o 20.00 hod.

3.deň:

po raňajkách odchod o 7.20 hod.
Hora Zvir, Litmanová
Bardejov, Bazilika sv. Egídia
Vysoká nad Uhom, bl. Anka Kolesárová
Ubytovanie Košice, Congress hotel Centrum, večera o 20.00 hod.

4.deň:

po raňajkách odchod pešo o 8.00 hod.
Košice, Katedrála sv. Alžbety
Obišovce, Diezcézna svätyňa Ružencovej Panny Márie
Ľutina, Bazilika Zosnutia presvätej Bohorodičky
Levoča, Mariánska hora, Bazilika Návštevy Panny Márie
Ubytovanie Donovaly. Penzión Zornička, večera o 20.00 hod.

5.deň:

po raňajkách odchod o 7.45 hod.
Staré Hory, Bazilika Návštevy Panny Márie
Hronský Beňadik, Bazilika sv. Benedikta opáta a Panny Márie
Nitra, Katedrála sv. Emeráma
Predpokladaný príchod do Bratislavy o 19.45 hod. na Hlavnú železničnú stanicu.

V cene je zahrnuté:

lux bus, 4 x ubytovanie s polpenziou, duchovný doprovod, sprievodca.

V cene nie je zahrnuté:

vstupy, miestna daň


Sprievodca o. Juraj Drobný.  

MARIANKA Tisícky veriacich každoročne navštevujú obec Marianka v okrese Malacky, ktorá sa nachádza na úpätí Malých Karpát. Marianka je najstarším pútnickým miestom nielen na Slovensku, ale i v bývalom Uhorsku. Veriaci na toto pútnické miesto prichádzajú najmä kvôli uctievaniu Panny Márie Tálskej. "Tradícia hovorí o pustovníkovi, ktorý si z hruškového dreva vyrezal sošku Panny Márie, ktorá je umiestnená v hlavnom oltári v Bazilike Narodenia Panny Márie. Počas občianskej vojny sa pustovník cítil ohrozený a musel odísť preč a sošku skryl," potom existujú tri rôzne verzie legiend, ako sa soška Panny Márie opäť našla.

ŠAŠTÍN STRÁŽE Pýchou jedného z najmenších a najmladších slovenských miest, mesta Šaštín - Stráže, je komplex prekrásnej barokovej Baziliky Sedembolestnej Panny Márie a priľahlého kláštora. Bazilika Sedembolestnej Panny Márie je najväčším chrámom na Záhorí a vôbec prvým kostolom na Slovensku povýšeným na baziliku. Spoločne s kláštorom bola postavená v prvej polovici 18. storočia na mieste, kde kedysi stávala malá kaplnka so sochou Panny Márie. Túto sochu dala z vďaky za polepšenie zlého manžela vyhotoviť šľachtičná Angelika Bakičová spoločne so svojím kajúcnym mužom. Zakrátko sa začali šíriť chýry o početných uzdraveniach na telách i dušiach, ktoré  premocná Panna prostredníctvom sochy konala. Socha je v súčasnosti umiestnená na oltári v bazilike a ročne sa sem k nej prichádzajú modliť desiatky tisícov pútnikov zo Slovenska i okolitých krajín. Baziliku, ktorá potom, ako pápež Pius XI. vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska, predstavuje slovenskú Národnú Svätyňu, navštívili také osobnosti ako sv. Matka Tereza či sv. Ján Pavol II. V šaštínskom komplexe sa dnes nachádza i unikátne Mariologické múzeum, v ktorom možno vidieť množstvo exponátov súvisiacich s mariánskou úctou, ale i inými kresťanskými témami.

TRNAVA Najstarším kostolom v Trnave je honosná Bazilika sv. Mikuláša. Stojí opticky na najvyššom bode mesta, na mieste niekdajšieho stredovekého trhoviska. Vďaka milostivému obrazu Panny Márie Trnavskej sa stala významným pútnickým miestom. Z histórie... Viditeľný urbanistický rozkvet Trnavy nastal v 14. storočí. Vznikali viaceré sakrálne objekty, medzi ktorými vynikal kolosálny dóm sv. Mikuláša umiestnený vo východnej časti centra mesta, na mieste najstaršieho predmestského osídlenia, na križovatke dôležitých obchodných ciest a v smere Českej cesty spájajúcej Prahu s Budínom. Nahradil tak pôvodný menší románsky kostolík, ktorý už zrejme nevyhovoval potrebám rozrastajúceho sa mesta. Niet divu, že zasvätený bol sv. Mikulášovi - patrónovi kupcov. Bazilika minor...Kostol sv. Mikuláša bol do roku 1820 katedrálnym chrámom ostrihomských arcibiskupov, ktorí sa do Trnavy presídlili z Ostrihomu zo strachu pred tureckým nebezpečenstvom. Pápež Benedikt XVI. povýšil Dóm sv. Mikuláša na baziliku minor. Stala sa tak v poradí už desiatou bazilikou na Slovensku. Umeleckými skvostami chrámu sú dva unikátne historické organy, ktoré sú dielom popredného organára Valentina Arnolda. Ich zvuk ocenil významný trnavský rodák, skladateľ a dirigent Mikuláš Schneider Trnavský, i Olivier Latry - popredný organista chrámu Notre Dame. Slziaci obraz Panny Márie Trnavskej...Krásnu barokovú kaplnku v severnej časti kostola dal postaviť ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy. Dominujúcou časťou tejto kopulovitej stavby je milostivý obraz Panny Márie Trnavskej - patrónky mesta Trnava. Na milostivom obraze sa podľa svedkov zjavili krvavé slzy, ktorými Trnavčanov nielen varovala, ale ich aj ochraňovala. Prvý raz pred drancovaním tureckých vojsk v roku 1663 a druhýkrát pred morovou epidémiou v roku 1708. Na jej počesť sa každoročne schádzajú do Trnavy tisícky veriacich, aby si uctili milostivý obraz počas deväťdňovej Trnavskej novény.

SKALKA PRI TRENĆÍNE Ruiny benediktínskeho kláštora sv. Beňadika na Skalke pri Trenčíne sú najstaršou benediktínskou kultúrnou pamiatkou v Trenčianskom kraji. Významným sakrálnym objektom sa Skalka stala po príchode sv. Beňadika okolo roku 1031 a jeho neskoršej mučeníckej smrti. Svätí Andrej-Svorad a Beňadik sa stali v roku 1083 prvými kanonizovanými svätcami Uhorského kráľovstva a Skalka sa stala odvtedy významným pútnickým miestom – najstarším na Slovensku. Kostol na mieste zhodenie tela sv. Beňadika do rieky Váh mal stáť už v okolo roku 1083 – kedy boli sv. Andrej – Svorad a sv. Beňadik vyhlásení za svätých. Prvá písomná zmienkach o dvojvežovom kostolíku postavenom v románskom slohu však pochádza až z roku 1208. Bol zasvätený sv. Beňadikovi. Roku 1520 dal na jeho mieste vybudovať kaplnku ku cti sv. Doroty Juraj Thurzo, horlivý katolík, starý otec Juraja Thurzu, neskoršieho palatína. Starostlivosť o kaplnku preukazovali aj členovia Spoločnosti Ježišovej pôsobiaci na Skalke. V roku 1660 bola v kostolíku urobená nová plastická dekorácia interiéru. Jezuiti na kopci oproti kostola v roku 1676 postavili kalváriu so štrnástimi zastaveniami. V r. 1679 bol postavený nový oltár na počesť Panny Márie Čenstochovskej. Počas kuruckých vojen bol kostolík poškodený. V r. 1745 kaplnku rozšírili do súčasnej podoby a pristavili k nej dve veže. V r. 1949 v ňom postavili Boží hrob a na Veľký piatok sa tu konali procesie.

SKALNÉ SANKTUÁRIUM BOŽIEHO MILOSRDENSTVA BUTKOV Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva a kríž pod vrcholom kopca Butkov (765m) je pútnickým miestom, ktoré vzniklo na okraji kameňolomu Ladce. Súčasťou je i výrazná krížová cesta vybudovaná na svahoch tohto kopca. Sanktuárium je pomerne megalomanským dielom. Vytvára netradičnú atraktivitu, poskytujúcu okrem duchovných zážitkov aj výborné výhľady na Považie. Kalvária nad Ladcami pôsobí impozantným dojmom a niečo podobné by ste v tejto oblasti asi neočakávali. Jej staviteľom sa podarilo vytvoriť pre veriacich miesto vhodné na masové púte a pre cestovateľov miesto zaujímavé na objavenie. Napriek svojej veľkoleposti, lokalita je v porovnaní s inými pútnickými miestami nie príliš známa. Dá sa však očakávať, že sa to v blízkej budúcnosti zmení a bude patriť k mimoriadne populárnym miestam nielen z hľadiska viery, ale i turizmu všeobecne. Už dnes je sanktuárium cieľom tradičných národných pútí, ale aj kultúrnych podujatí v pôsobivom prírodnom amfiteátri.

TURZOVKA V júni v roku 1958 sa na vrchu Živčáková mala lesnému robotníkovi Matúšovi Lašutovi zjaviť Panna Mária. Správa sa rýchlo rozšírila a miesto údajného zjavenia začali navštevovať veriaci, ktorí putovali na horu, odkiaľ si odnášali vodu z neďalekého prameňa. Napriek vtedajšiemu odmietavému stanovisku cirkvi i najrôznejším obštrukciám zo strany bývalého režimu, návštevy pútnikov neprestávali. Po roku 1989 prichádzalo na Biskupský úrad v Nitre množstvo žiadostí od veriacich, ktorí žiadali postaviť na Živčákovej kaplnku. V roku 1992 BÚ v Nitre súhlasil a v nasledujúcom roku bola na hore Živčáková postavená kaplnka Panny Márie, Kráľovnej pokoja. Jej projekt vypracoval Ing. arch. Marián Goč. Od roku 2000 patrí Živčáková do novozriadenej farnosti Korňa. V roku 2008 biskup novozriadenej Žilinskej diecézy Mons. Tomáš Galis povolil stavbu kostola Panny Márie, Matky Cirkvi spolu s exercično-pastoračným zariadením na hore Živčáková. Dekrétom žilinského biskupa z 19. októbra 2008, kedy bol položený základný kameň stavby, bola Živčáková oficiálne vyhlásená za mariánske pútnické miesto a miesto modlitby. 29. mája 2011 bol slávnostne posvätený kríž, koruna Panny Márie  a zvon nového chrámu. Chrám Panny Márie Matky Cirkvi bol slávnostne vysvätený 4. októbra 2015 za účasti biskupov zo Slovenska, Čiech a Ukrajiny a asi 15 000 pútnikov.  

HORA ZVIR, LITMANOVÁ Na Hore Zvir, vzdialenej približne 3,5 km od obce Litmanová, v nadmorskej výške 820 m, v izbičke dreveného zrubu – majdanu, ktorý patril rodine Vasiľa Korčáka, sa od 5.8.1990 do 8.8.1995 zjavovala Panna Mária 11 ročnej Ivete Korčákovej a 13 ročnej Kataríne Česelkovej. Toto miesto sa nachádza na lúke obkolesenej lesom. Panna Mária sedávala na drevenej lavičke. Predstavila sa ako NEPOŠKVRNENÁ ČISTOTA. Želala si, aby sa obe dievčatá i ľudia prichádzali na toto miesto modliť. Zjavenia trvali od 5. augusta 1990 do 6. augusta 1995, každý mesiac, vždy v nedeľu po prvom piatku. Pri poslednom zjavení Božia Matka sľúbila, že tu ostáva stále prítomná.

BARDEJOV, BAZILIKA SV. EGÍDIA Chrám sv. Egídia v Bardejove je jednou z najcharakteristickejších dominánt starodávneho Bardejova. Táto neskorogotická stavba bohatosťou architektonických tvarov i výtvarných prvkov, rozmernosťou i umeleckou úrovňou a vzácnym chrámovým mobiliárom evokujúcim pôvodný stredoveký sakrálny priestor patrí medzi veľmi dôležité prvky dokumentujúce vývin gotického staviteľstva u nás. Pre súhrn všetkých týchto vlastností bol chrám sv. Egídia 24. apríla 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Jeho hodnotu ako významného duchovného miesta vyzdvihol i pápež Ján Pavol II., keď 23. novembra 2000 povýšil apoštolským breve (krátkym listom) chrám na Baziliku minor.

VYSOKÁ NAD UHOM Anna Kolesárová sa narodila 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom. Bola pokrstená vo Farskom kostole svätého Jána Krstiteľa v Pavlovciach nad Uhom. Keď mala desať rokov, zomrela jej mama. Po jej smrti prevzala na seba všetky jej povinnosti, ktoré si svedomito plnila. Žila aj naďalej v jednej domácnosti so svojím otcom a so starším bratom. Dňa 14. mája 1938 prijala sviatosť birmovania, krátko predtým pristúpila k prvému svätému prijímaniu. Anna pravidelne chodievala do kostola a na pobožnosti, pristupovala k sviatostiam. Rada sa modlievala svätý ruženec. Druhá svetová vojna podstatne zasiahla do života tohto dievčaťa. V stredu 22. novembra 1944 večer prechádzali cez ich dedinu vojská Červenej armády. Pri prehliadke domov vošiel opitý sovietsky vojak do pivnice pod kuchyňou, kde sa skrývala šestnásťročná Anna so svojou rodinou a ostatnými ľuďmi. Otec požiadal dcéru, aby pre vojaka pripravila niečo na jedenie, no ten začal mladé dievča obťažovať a naliehať, aby sa mu oddala. Ona však napriek hrozbám, že ju zastrelí, odmietla a volila si radšej smrť. Vytrhla sa mu z rúk a utekala naspäť do pivnice. Nahnevaný vojak sa ponáhľal za ňou, namieril zbraň a zakričal, aby sa rozlúčila s otcom. Hneď nato svoju hrozbu pred očami jej otca uskutočnil a vypálil dve rany. Anna zomrela pri zvolávaní mien Ježiša, Márie a Jozefa. Kvôli neutíchajúcim bojom v dedine bola pochovaná potajomky na druhý deň neskoro večer a bez kňaza. Pohrebné obrady dodatočne vykonal vtedajší farár Anton Lukáč až 29. novembra 1944. Po cirkevnom pohrebe do matriky zomrelých zapísal poznámku: hostia sanctae castitatis (hostia svätej čistoty). Do farskej kroniky v Pavlovciach nad Uhom dopísal, že Annu vo chvíľach, keď odvážne a bez zaváhania bránila svoju čistotu, posilňoval eucharistický Kristus, lebo krátko predtým pristúpila k sviatosti zmierenia a k svätému prijímaniu.

KOŠICE Dóm sv. Alžbety, ústredná dominanta a symbol Košíc, je najväčším a pre mnohých najkrajším kostolom na celom Slovensku. Zároveň ide o najvýchodnejšiu gotickú katedrálu na svete. Kostol má dlhú a bohatú históriu. Budovali ho v 14. – 16. storočí a už v stredoveku sa stal významným pútnickým miestom: nachádza sa tu kópia slávnej slzy roniacej ikony z maďarského mesta Pócz, čiastočka z kríža, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš Kristus a relikvie sv. Alžbety Uhorskej či sv. Ondreja apoštola. Unikátom je i bočný oltár svätého Kríža, pravdepodobne jediný celokovový oltár v Európe. Tento oltár posvätený v roku 1931 na pamiatku obetí 1. svetovej vojny údajne odliali zo zbraní, ktoré boli v tejto vojne použité.

OBIŠOVCE S existenciou pútnického miesta v Obišovciach sa spája veľmi veľa legiend a teórií. Podľa jednej legendy sa obraz Panny Márie dostal do Obišoviec zvláštnym spôsobom z poľského Tarnova. Údajne ho tam priniesli anjeli a zavesili ho na nejakom strome, kde na pamiatku tejto udalosti postavili neskôr kostol. Iná legenda hovorí, že obraz je kópiou plačúcej Madony v Klokočove. Z historických dokladov vyplýva, že mariánska úcta sa v Obišovciach začala šíriť pod vplyvom prešovských františkánov bezpečne až po roku 1769, keď kostol získal mariánske patrocínium. Zväčšenie a rozšírenie tejto úcty a pomalé vznikanie pútnického miesta nastalo pravdepodobne až niekedy po roku 1774.

LUTINA Najvýznamnejším pútnickým miestom gréckokatolíkov na Slovensku je Ľutina. Nachádza sa neďaleko Sabinova. V správe o ľutinskom zjavení sa spomína, že 19. augusta 1851, na sviatok Premenenia Pána (podľa juliánskeho kalendára), sa miestnej obyvateľke Zuzane Feketeovej zjavil sv. Mikuláš. Na mieste týchto zjavení bola v roku 1854 postavená kaplnka zasvätená sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Pápež Pius IX. 11. mája 1855 obdaril Ľutinu plnomocnými odpustkami. V roku 1988 bol Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Ľutine povýšený pápežom Jánom Pavlom II. na baziliku minor. V roku 2009 bola ukončená jej rekonštrukcia a 16. augusta 2009 ju po jej rozšírení o dve bočné lode a obnovení vladyka Ján Babjak SJ posvätil. 9. júna 2010 bola Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Ľutine pričlenená zvláštnym putom duchovného príbuzenstva k bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Na základe tohto dekrétu udelila Apoštolská penitenciária bazilike minor v Ľutine plnomocné odpustky.

LEVOČA Dominantu Levoče tvorí strmý kopec s neogotickým kostolom - Mariánska hora. Je to jedno z najstarších a najvýznamnejších pútnických miest na Slovensku. Kaplnka na Mariánskej hore bola výrazom vďaky Spišiakov za ich záchranu na tomto mieste počas tatárskeho vpádu v rokoch 1241 - 1242. Archeológovia našli hradisko na kopci hneď za Mariánskou horou, ktorý sa nazýva aj dnes Burg - Hrad. Práve tu sa mohli obyvatelia mesta zachrániť pred Tatármi v opevnenom hradisku. Na pamiatku tejto udalosti si postavili kaplnku na kopci pod hradiskom, kde konali každoročne ďakovné procesie spolu s obyvateľmi susedných obcí. Takto vznikla prvá pútnická tradícia. O rozvoj mariánskeho kultu sa pričinili minoriti, ktorí si založili v prvej polovici 14. storočia v Levoči kláštor. V roku 1984 bol kostol povýšený na malú baziliku. Mariánsku horu v Levoči navštívia každoročne tisícky pútnikov, aby tu načerpali duchovnej sily. V roku 1995 bola jedným s cieľov návštevy Svätého Otca Jána Pavla II. na Slovensku.

STARÉ HORY Obec v Banskobystrickom okrese je pútnickým miestom viac ako päť storočí naplnených láskou a úctou k Božej matke. Z pôvodne malej baníckej osady je dnes medzinárodne známe mariánske pútnické miesto, ktoré každoročne privíta tisíce ľudí. Starohorský kostol so sochou Panny Márie a neďaleká Studnička prinášajú duchovné povzbudenie a očistenie od hriechov veriacim i neveriacim.

HRONSKÝ BEŇADIK Do Hronského Beňadika prichádzajú veriaci a turisti aj kvôli Relikvii Kristovej krvi. Je ňou kúsok z Veronikinej šatky s kvapkami Kristovej krvi, ktorú daroval pápež Pavol II. kráľovi Matejovi Korvínovi ako poďakovanie za pomoc v boji proti Turkom. Ten ju priniesol do Hronského Beňadika pri príležitosti posvätenia kostola v roku 1483, pretože chrám považoval za dôstojné miesto jej uloženia. Od toho času sa úcta k Božej Krvi začala šíriť po celom okolí. Tým sa pozdvihovala aj autorita kláštora medzi duchovenstvom a svetskou vrchnosťou. Opáti sa rozhodli, že v interiéri kostola vyhradia pre relikviu špeciálnu časť, kde bude uctievaná. Postavili pre ňu osobitnú kaplnku, ktorú 26.marca 1489 posvätil nitriansky biskup Gregor. Kaplnka Božskej krvi dostala aj nový oltár (1510), ktorý je v súčasnosti v Ostrihome. V prvej polovici 19. storočia Beňadik navštívil kardinál Alexander Rudnay, ktorý vzal relikviu so sebou, dal ju ozdobiť a potom označil svojou pečaťou. Postaral sa aj o monštranciu, v ktorej je relikvia uctievaná. Hovorí o tom nápis na zadnej strane monštrancie.

NITRA Starobylý chrám je dominantou hradu, počas stáročí prešiel mnohými prestavbami, každá z nich zanechala na ňom viditeľnú stopu. Najdominantnejšie sa pod vzhľad baziliky podpísala radikálna ranobaroková prestavba chrámu za biskupa Jána Telegdiho v 17. storočí, počas nej vznikol výškovo odstupňovaný  katedrálny komplex. Ladislav Adam Erdödy, biskup a uhorský kancelár, zavŕšil toto dielo bravúrnou umeleckou výzdobou, ktorá radí dnes katedrálu k najkrajším príkladom barokovej výzdoby na Slovensku. Patrónmi katedrály sú svätí Emerám, Andrej-Svorad a Beňadik. V katedrále sa v roku 2014 zavŕšili reštaurátorské práce, ktoré boli začaté v roku 2005, rozsiahly obnovovací proces odhalil niekoľko vzácnych objavov. Posledným z nich bol objav neskorogotickej fresky Smrti a Korunovania Panny Márie v dolnej lodi katedrály, ktorý bol zreštaurovaný a ostal tak odkrytý pred zrakmi návštevníkov.



Chcete viac?

Víza, cestovné poistenie, tématické pobyty...